Buďme pokojní
Psychologička Daniela Pikulová v tejto situácii odporúča:
Prvé a základné pravidlo:
“Je v poriadku, keď vám žiadne z odporúčaní nevyhovuje alebo sa nedarí ho dodržiavať. Každý sme iný, žiadne odporúčanie nemusí sedieť priamo do vašej situácie, pretože aj tá je jedinečná – Vy ste jedineční.”
“Skúste sa na ne pozrieť ako na inšpiráciu, tip alebo zlepšovák. Skúšajte, modifikujte, prispôsobujte si ho tak, aby to vyhovovalo Vám a Vašej rodine.”
Druhé pravidlo:
“Je fajn mať v tejto situácii režim. Myslím, že to zvládnete a tí, ktorí boli s deťmi doma udržte si tento svoj režim naďalej. Dohodnite sa v rodine na časoch, čo kedy a niekedy aj kto bude vykonávať.”
“Porozmýšľajte a dohodnite sa, či je niečo, čo môžete zvládať aj bez pomoci člena domácnosti, ktorý s Vami zdieľa domácnosť, ale musí pracovať v home office.”
“Prvá vec v domácom režime je – prezliecť sa z pyžama. Mozog dostane informáciu, že nie je voľný deň, nie je už ani ráno, ale začína produktívna časť dňa.”
“Cez pracovné dni je dobré, ak sa podarí prezliecť sa a dať si raňajky v približne rovnaký čas. Cez víkendy si, tak ako v klasickej situácii, môžeme dopriať z tohto režimu povoliť.”
“Počas doobedia pomáha zaradiť si nejakú “pracovnú” aktivitu. Nezabudnúť si zaradiť prestávky a rešpektovať čas obeda.”
“Poobede je ten vzorec podobný, čas si rozdeliť medzi siestu, prácu a prestávky. Približne o 17.00 pracovný deň končí a ďalšia časť dňa by mohla pokračovať ako v režime bez mimoriadnej situácie, alebo sa znova dohodnite, akoby ste mohli ten čas tráviť spolu a bez stresov.”
Deti a úzkosť:
- V prvom rade pracujte so svojimi vlastnými obavami a strachmi. Pomenujte si ich, popremýšľajte ako sa vám darí ich ovládnuť, aby Vás nezaplavovali a nebránili vo fungovaní bežného života. Vaša skúsenosť môže pomôcť aj Vášmu dieťaťu zvládnuť svoje úzkosti.
- Vytvorte dieťaťu bezpečie, že sa čokoľvek môže opýtať. Deti sa občas obávajú, že svojimi otázkami vyvolajú u rodičov nepríjemné pocity a tak sú radšej ticho.
- Cieľom nie je, aby sa dieťa úzkosti zbavilo, ale aby s ňou vedelo pracovať.
- Nevyhýbajte sa prehnane podnetom, ktoré vyvolávajú u detí úzkosť. Uvedomte si, že ich nedokážete vždy ochrániť, ale môžete ich pripraviť ako úzkosť zvládať.
- Hovorte s dieťaťom optimisticky a zároveň realisticky (napr. „Úplne sa pred vírusom neochránime nikdy, ale robíme všetko čo sa dá, aby sme neochoreli“).
- Ubezpečte dieťa, že je v poriadku, keď sa bude báť. Oceňte jeho úsilie, že napriek strachu dokáže robiť veci, ktoré chce a aj ktoré musí.
- Rešpektujte úzkosť, ale neschvaľujte ju. To znamená, že zvolíte komunikáciu: „Je v poriadku, že máš strach a som tu pre teba, aby si to ľahšie zvládol/la.“
- Pozor na nevedomú podporu strachu. Dieťa vycíti, že Vy sa bojíte.
- Snažte sa, aby úzkosť z očakávania bola čo najkratšia. Najväčší strach býva predtým ako obávaná udalosť nastane. Ak máte ísť napr. k lekárovi a dieťa sa bojí lekárov, skúste sa o tom rozprávať najskôr aspoň dve hodiny pred odchodom. Dovtedy dieťa skúste zamestnať, prípadne sa s ním dohodnúť, že sa o tom budete rozprávať pred odchodom.
- Preberte s dieťaťom ako by podľa neho vyzeral najhorší scenár a čo by ste vtedy robili. Niektorým deťom pomáha pri zvládaní úzkosti mať plán. Toto závisí vždy od dieťaťa.
UŽITOČNÉ LINKY:
Informácie o ochorení Covid-19 a odporúčania pre verejnosť nájdete na stránkach Ministerstva zdravotníctva.
V prípade, že obavy narastajú, použite bezplatnú Zelenú linku 0800 864 833, ktorú zriadil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Je k dispozícii rodičom, ale aj tínedžerom v krízových situáciách, ktoré si vyžadujú radu sociálneho mediátora, prípadne psychologickú alebo špeciálno-pedagogickú intervenciu.
Ak máte ďalšie otázky, ako situáciu zvládnuť, alebo sa chcete poradiť, kontaktujte priamo psychologičku Danielu Pikulovú cez e-mail: daniela.pikulova@ipsec.info