Mesiace čaká na opatrovateľský príspevok, rezort práce jej radí súdiť sa so štátom. Prípad odhaľuje diery v posudkovej reforme

Dvojnásobná matka Romana Gavendová už takmer trištvrte roka nemá žiadny príjem, rodina žije len z príjmu jej manžela.

Do práce chodiť nemôže, stará sa totiž o šesťročného syna Matúša, ktorý má detský autizmus, chronickú pohybovú a tikovú poruchu, inkontinenciu a mnohé ďalšie diagnózy.

Keďže je jej syn ťažko zdravotne postihnutý a vyžaduje náročnú celodennú opateru, požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie opatrovateľského príspevku. Rozhodnutie jej prišlo mesiace po zákonom stanovenej lehote v čase, keď bola už tretí mesiac bez akéhokoľvek príjmu. Jej žiadosť zamietli.

Podala odvolanie, na rozhodnutie úradov i na peniaze čaká doteraz. „Ľudia mi hovoria, že mám predsa muža. Áno, mám muža – a aj pracuje, stará sa a zarába. Ak by sme boli bežná rodina, z jedného platu skromne vyžijeme. Lenže my máme dieťa so špeciálnymi potrebami, ktoré potrebuje terapie, diétu vyžadujúcu nákup drahých potravín a dochádzanie na vyšetrenia,“ vysvetľuje Romana Gavendová.

Väčšinu terapií, na ktoré v minulosti chodili a ktoré Matúš potrebuje na to, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršoval, museli aktuálne prerušiť.

„Keď idú synovia po sebe na záchod, žiadam ich, aby nesplachovali obaja, ale až druhý v poradí. Doma už šetríme na všetkom, aj vodou na splachovanie. Cítim sa ako úbohý, podradný človek. Predtým som desať rokov pracovala a odvádzala štátu dane. Teraz mám dieťa, ktoré je choré, a žijeme takto, lebo nedostávam nič,“ hovorí.

Rodičov zdravotne znevýhodnených detí, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, sú podľa počtu komentárov v rodičovských skupinách a prípadov, o ktorých vedia občianske združenia a aktivisti, stovky. Od reformy posudkovej činnosti v septembri 2025 sa mnohí nedokážu domôcť peňažných príspevkov, sociálnych služieb či vydania integrovaného posudku v zákonnej lehote. „Rodičia sú zúfalí, zažívajú obrovskú finančnú neistotu a strach,“ hovorí Ľudmila Belinová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Zatiaľ čo rodičia a neziskové organizácie poukazujú na nefunkčnosť systému, podľa rezortu práce reforma posudkovej činnosti naplnila svoje ciele, „odstraňuje nejednotnosť“ a „zefektívňuje posudzovanie klientov“.

A hoci dlho pripravovaný systém vstúpil do praxe pred siedmimi mesiacmi, podľa ministerstva ubehlo ešte málo času na to, aby sa preukázali systémové nedostatky. Rodičom, ktorí ani mesiace po zákonom stanovenej lehote nedostali kompenzačné príspevky alebo čakajú na vydanie integrovaného posudku, ale aj tým, ktorí nie sú spokojní s výsledkom konania, rezort odporúča, aby sa so štátom súdili.

Jej syn potrebuje asistenciu pri takmer všetkých činnostiach

Starší syn Gavendovcov Matúš mal od narodenia zdravotné ťažkosti. Od piatich rokov má preukaz ťažko zdravotne postihnutého (ŤZP).

V lete 2024 úrad práce priznal rodine nárok na kompenzačný príspevok na ošatenie, teda približne 26 eur mesačne, keďže si Matúš počas záchvatov trhá, žuje či inak ničí oblečenie. „Vďaka preukazu ŤZP máme zadarmo aspoň diaľničnú známku. Je to pre nás pomoc, lebo Matúška vozievame na terapie mimo mesta. Okrem príspevku na ošatenie nám už nepriznali nič, ani nárok na príspevok na pohonné hmoty, ani na kúpu auta,“ opisuje Romana Gavendová.