Postup pri vybavovaní

 Podanie žiadosti, lekárskych správ, zdokladovanie príjmu a majetku

ŽIADOSŤ o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu spolu s lekárskymi správami (nesmú byť staršie ako 6 mesiacov) je potrebné doručiť osobne alebo poštou obci alebo VÚC, v ktorom má dieťa trvalý/prechodný pobyt. V žiadosti sa musí vždy uviesť, na ktorý druh sociálnej služby má byť dieťa posúdené. K žiadosti je potrebné doložiť aj doklady o príjme a majetku.

POZOR! Každú sociálnu službu žiadajte písomnou formou, ktorú nájdete na stránkach obcí, miest, prípadne VÚC. Iba na písomnú žiadosť je možné dať odpoveď vo forme oficiálneho písomného rozhodnutia, s ktorým ak nesúhlasíte, je možné podať odvolanie. Ak o službu žiadate len ústne, v prípade odmietnutia je ťažké sa brániť.


► Posúdenie zdravodného stavu

Na základe predložených lekárskych správ, zvyčajne bez osobného vyšetrenia, posúdi zdravotný stav lekár, s ktorým má obec/VÚC uzatvorenú zmluvu. Ten vydá zdravotný posudok, v ktorom určí stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby a termín opätovného posúdenia (ak nejde o stav trvalý).


► Posúdenie sociálnej situácie

Sociálny pracovník obce/VÚC posúdi individuálne predpoklady, rodinné a širšie sociálne prostredie osoby (dieťaťa) a určí jej stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Zhodnotí pri akých úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách potrebuje pomoc inej osoby a vypracuje sociálny posudok.


► Rozhodnutie

Podkladom rozhodnutia je zdravotný a sociálny posudok a obsahom rozhodnutia je výrok o tom, či osoba (dieťa) je alebo nie je odkázaná na danú sociálnu službu.

Posudzovanie žiadosti má trvať najviac 30 dní, vo veľmi zložitých prípadoch, keď sú potrebné ďalšie doklady ohľadom zdravotného stavu alebo príjmu, tak maximálne 60 dní.


MÁM KLADNÉ ROZHODNUTIE O ODKÁZANOSTI NA SOCIÁLNU SLUŽBU A ČO ĎALEJ?

Keď má žiadateľ kladné rozhodnutie, tak si následne môže vybrať poskytovateľa sociálnej služby, ktorý môže byť verejný alebo neverejný.

  • Verejnými poskytovateľmi sú obce, mestá (aj mestské časti), VÚC a nimi zriadené subjekty.
  • Neverejnými poskytovateľmi sú domovy sociálnych služieb a ďalšie zariadenia, ako aj opatrovateľské služby založené súkromnými osobami, Slovenským Červeným krížom, cirkvami a ďalšími zriaďovateľmi.

Zoznam poskytovateľov sociálnych služieb nájdete TU.

Ak v zariadení, ktoré si vyberiete nie je voľné miesto, ste následne zaradený do evidencie žiadateľov. Evidencia (poradovník žiadateľov) má byť verejnosti prístupná a žiadateľ má mať možnosť vedieť, na akom mieste v poradí sa práve nachádza.

Ak ste Vy a Vaša rodina v krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, mala by Vám byť sociálna služba poskytnutá ihneď.

 POZOR! Sociálne služby nie sú zadarmo. Výška úhrady závisí od:

  • druhu sociálnej služby (služba včasnej intervencie, či opatrovateľská a pod.)
  • toho, kto službu poskytuje (napr. pri poskytovaní opatrovateľskej služby je rozdiel ak sa služba poskytuje osobe ŤZP v domácnosti alebo je umiestnená v zariadení sociálnych služieb)
  • príjmu a majetku žiadateľa

PRÍJEM

Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že napr. pri 3-člennej rodine (rodičia a 1 dieťa) sa sčíta priemerný mesačný príjem rodičov a príjem dieťaťa za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby a táto suma sa vydelí troma (počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali). Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.

MAJETOK

Pri posudzovaní majetku sa prihliada aj na nehnuteľnosti, ktoré žiadateľ o sociálnu službu v uplynulých piatich rokoch predal. Pri majetku sa započítavajú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, kedy sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ŤZP.

Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť, určená podľa životného minima (ŽM) pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa potom prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od sumy ŽM odvíjajú. Od 1. júla 2020 je výška ŽM 214,83 €.

Suma, ktorá musí príjemcovi služby po zaplatení úhrady zostať z príjmu je:

  • 1,65 násobok sumy ŽM po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu
  • 25 % zo sumy ŽM po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu
  • 60 % zo sumy ŽM po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu
  • 100 % zo sumy ŽM po zaplatení úhrady za denný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania a 1,65 násobok sumy ŽM, ak sa v zariadení stravovanie neposkytuje.

Ak sa príjem prijímateľa sociálnej služby spoločne posudzuje a spoločne započítava s príjmami iných osôb (napr. rodičia) tak po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí týmto spoločne posudzovaným osobám zostať najmenej 1,65 násobok ŽM pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť verejnosti dostupné. V prípade, že sociálnu službu poskytuje neverejný subjekt, výška úhrady je stanovená v jeho cenníku.