Janka Belková & Martin

Nikdy by som neverila, ako jeden malinký neviditeľný vírus dokáže zmeniť život. Všetko sa prevrátilo hore nohami, ale to Vám asi nemusím hovoriť, zažíva to každý.

Prvý šok nastal, keď sme si uvedomili, že máme žiť v štvorizbovom domčeku všetci piati celé dni. To znamená rodičia, ktorí mali naďalej pracovať, dvaja pubertiaci Michal a Nina spolu v jednej izbe a k tomu ako bonus náš inak obdarený 7 ročný poklad Martin.

Kým sme našli systém, ako doobeda prežiť online vyučovanie, telefonáty, porady, prácu a k tomu bežnú údržbu bez nekonečných hádok a dohadovačiek, kto zostane v izbe sám a kto musí odísť, prešli asi 2 týždne. Wifi to vydržala…To už sme mali systém, s ktorým sa dalo prežiť. Takže základ boli spoločné raňajky, po nich upratovali staršie decká, nie mama – tá zatiaľ urobila poriadok s najmladším. Potom sme si rozhodili podľa rozvrhu práce uzatvárateľné izby, aby sme sa nerušili. Kto mohol, staral sa o Martina, alebo ten dostal možnosť byť na tablete alebo x-boxe…nikdy neodmietol

Obed som vymýšľala vždy taký, aby bol do 30 minút hotový. Medzitým vyvešať práčku, dať Maťovi piť, vycikať a znovu bežať k počítaču. Tí dvaja starší sa medzitým dohadujú – ona mu nakreslí projekt z výtvarky, on za ňu vyloží umývačku.. Začína to fungovať. Maťovi prišli domáce úlohy od učiteliek zo škôlky… Fuuuu, presvedčujem ho, že keď pracujú všetci, musí aj on… Ide to ťažko, ale keď mu sľúbim, že len do 11.15 – postaví si pred seba svoj fitnáramok a sleduje čas… Polovicu času, ktorý mal vymaľovávať strávil vyberaním farieb, lebo sa mu ani jedna nepáčila…. Vzdávam to, lebo keď ukázal na čas a bolo tam 11.15, musím držať slovo. Nabudúce to skúsim vymyslieť inak.

Poobede si dáme s ocinom kávičkovú pauzičku, a ja ich potom všetkých troch beriem na dvor. Vďaka Bohu zaň, neviem si predstaviť život tých panelákových rodín…. Vymyslím nejakú aktivitu pre starších. Všade tu mi pomáhajú rutinné karty z projektu „našej“ Platformi rodín #zvladnemetodoma. Ale ani trhanie buriny, ani zametanie prístrešku im nevonia.. no čo už, musia… Aj Martin sa chce zapojiť, tak jednou rukou držím neho, druhou metlu, ktorou zametá… fasa… nevadí, podstatné je zapájať ho do rodinných aktivít. Karty mi dávajú aj iné nápady v zmysle hesla: „Viac hláv, viac vie.“ Je to skvelá vec, pretože sú tam tipy, ktoré by ma nikdy nenapadli a tak aj rutinná činnosť je obmieňaná.

Po robote si ideme niečo zahrať, prevláda volejbal a bedminton.. Keď sa dá, hráme s ocinom, takže dvaja na dvoch… vtedy je na ulici asi ako na zápase Liverpoolu.. V športovom zápale musíme ešte pozerať, aby sme nezhodili Maťa, ktorý nechce pochopiť, že by mohol 30 minút sedieť a pozerať sa na nás a neúnavne medzi nami prechádza.. No veselo…

Medzitým musím rozmýšľať, čo bude na večeru… Človek by neveril, koľko dokáže zjesť 13 ročný pubertiak… Po večeri záverečné upratanie domu, ktorý je zase hore nohami.. Ešteže najmladšiemu pobyt vonku prospieva aj k celkovej únave, takže ukladanie netrvá dlho. Aj vďaka návodu #zvladnemetodoma si vieme porozprávať viac aj v posteli, zhodnotiť deň, pochváliť ho. Potom ešte presvedčiť tých dvoch, že aj my chceme mať chvíľku kľud, nech si vymyslia aktivitu v izbe… V polospánku si pozrieme ďalší diel obľúbeného seriálu na Netflixe, lebo pozeranie správ o koronavíruse nám na nálade nepridá… A môžeme si povedať, ďalší deň je znovu za nami. Jupíííí. #SpojmeSa