Moje dieťa má ZZ – fázy vyrovnávania sa

Existuje viac teórií vysvetľujúcich fázy vyrovnávania sa s náročnou situáciou, akou je narodenie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, choroba či strata, čo následne vedie k prežívaniu výrazného stresu. Tieto teórie nám môžu byť veľmi nápomocné v pochopení seba samého či svojich blízkych, v pochopení, prečo sa v danej situácii správajú tak či onak. Zároveň však treba myslieť na to, že prežívanie každého človeka je jedinečné a netreba ho porovnávať. Nemusíme si prejsť všetkými fázami, v jednej z nich môžeme zotrvať dlhšie, inú vynechať či zažívať ju veľmi krátky čas. Aj keby to tak bolo, môže nám poznanie jednotlivých fáz pomôcť porozumieť našim pocitom a reakciám v náročnej situácii.

Fázy vyrovnávania sa so zdravotným znevýhodnením dieťaťa

  1. Šok, popieranie

Ide o prvú fázu, ktorou človek prirodzene reaguje na nečakanú stresovú situáciu, nepríjemnú správu – moment, keď sa rodičia dozvedia, že ich dieťa má zdravotné znevýhodnenie. V tej chvíli nám môže napadnúť, že to nemôže byť pravda, musela sa stať nejaká chyba, ide o omyl. Môžeme byť akoby otupení, menej schopní prežívať emócie, hovoríme o tzv. emocionálnom šoku. Tento stav sa vysvetľuje aj tým, že naša psychika si pripustí len toľko, koľko je v danej chvíli ochotná zvládnuť bez toho, aby sa človek zosypal. Rodič si nevie pripustiť, že jeho dieťa má zdravotné znevýhodnenie. Môže to trvať aj niekoľko týždňov.

2. Hnev

Hnev, ktorým nastupuje druhá fáza, môže úzko súvisieť s akousi bezmocnosťou, ktorú máme pri náhlej nepríjemnej až šokujúcej správe. Keď si uvedomíme, že nepríjemná informácia je pravdivá, jednou z prirodzených reakcií je zlosť, hnev. Pýtame sa, prečo sa to stalo práve nám. Súčasťou môže byť tiež hľadanie vinníka. Hľadáme niekoho, kto je zodpovedný za to, že sa to stalo. Hnev potrebujeme voči niekomu nasmerovať. To so sebou prináša riziko, že niekoho obviníme nespravodlivo. Súčasťou tejto fázy môžu byť aj pocity viny či zlyhania. Človek premýšľa, čo mohol urobiť inak. Hnev môže nasmerovať aj voči sebe samému či voči partnerovi. V tejto fáze je dôležité, aby sa emócie nepotláčali, aby sme si dali priestor na ich vyjadrenie, aj keď sú negatívne.

3. Vyjednávanie

Fáza vyjednávania môže nastať v situácii, že informácia, ktorú sme dostali, je nepriaznivá, ale výsledok ešte nie je úplne istý. Lekári nám povedali, že naše dieťa má zdravotné znevýhodnenie, prognózy na ďalší priebeh jeho zdravotného stavu môžu byť nepriaznivé, ale my sa snažíme hľadať v týchto informáciách aj správy, ktoré by mohli celú tú situáciu zvrátiť. Vtedy môžeme začať akoby vyjednávať so sebou, s okolím. Niekto sa uchýli k viere a snaží sa týmto vyjednávaním situáciu zmeniť. Niekto sa môže vracať do minulosti a predstavovať si, aké by to bolo, keby urobil niečo inak, keby sa okolnosti vyvinuli inak. Fázu vyjednávania môžu stále sprevádzať pocity viny. Súčasťou tejto fázy je uvedomenie si reálnej situácie, ale snažíme sa celkový výsledok zmeniť.

4. Smútok či depresia

Fáza smútku, či až depresívnych stavov, môže nastať vo chvíli, keď si uvedomíme, že nepriaznivú prognózu či výsledok nemôžeme zmeniť vyjednávaním. Informácie a fakty sú proti nám. Smútok môže byť sprevádzaný pocitom beznádeje, apatiou, izolovaním sa od ostatných. Môžeme mať pocit, že nám nikto nerozumie, cítiť sa osamelo, a aj z toho dôvodu sa môžeme začať uzatvárať do seba či izolovať svoju rodinu od okolia. Aj depresívne stavy sú prirodzenou reakciou psychiky na náhly veľký stres, keď sa dozvieme, že naše dieťa má zdravotné znevýhodnenie. Dôležité je povedať, že tieto depresívne stavy sú prechodnou fázou. V tejto fáze je dôležité rozoznať, keď je už z hľadiska dĺžky jej trvania či negatívneho vplyvu na človeka a jeho blízkych potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Samozrejme, veľmi užitočné môže byť vyhľadať psychológa či psychoterapeuta v akejkoľvek fáze vyrovnávania sa so situáciou, keď sa dozvieme o zdravotnom znevýhodnení svojho dieťaťa. Nielen v tejto fáze.

5. Prijatie

Ide o fázu, keď dokážeme prijať fakty a pomaly sa prispôsobujeme danej situácii. Začíname žiť život aj po náhlej zmene, sme ochotní ísť ďalej. To, že sa dostávame do fázy prijatia, môžeme zistiť podľa nasledujúcich znakov:

  • dokážeme opäť prežívať aj pozitívne emócie,
  • sme schopní zvládať každodenné povinnosti,
  • dokážeme sa opäť stretávať s ľuďmi (socializovať sa,)
  • sme schopní plánovať veci v budúcnosti.

Prežívanie každého z nás je individuálne, a preto aj dĺžka trvania jednotlivých fáz od šoku a popierania až k prijatiu sa môže u ľudí veľmi líšiť. Zároveň sa tieto fázy môžu v podobnej forme opakovať pri rôznych zmenách v živote dieťaťa. Jedným z takých zmien je napríklad obdobie puberty, s ktorým je spojené vnímanie vlastnej sexuality.

Je dôležité si pripomenúť, že všetko, čo rodič zažíva, je úplne normálna reakcia na náhlu a nečakanú situáciu. Každý z nás je jedinečný v tom, ako spracúva akútnu situáciu, medzi ktoré patrí aj to, že sa dozvieme, že naše dieťa má zdravotné znevýhodnenie. Treba si uvedomiť, že akékoľvek pocity a reakcie sú v tejto situácii primerané. Keď máte vedľa seba človeka, ktorý sa dozvedel o zdravotnom znevýhodnení dieťaťa, môžete mu pomôcť vyjadriť jeho emócie (plač, hnev, smútok), akceptovať ich, byť tam pre neho. Môžete mu venovať svoju pozornosť, trpezlivosť, svoj čas, dať mu najavo, že ste tu pre neho, ak by to potreboval.

O fázach vyrovnávania sa so stresom sme hovorili aj v našom webinári, ktorý si môžete pozrieť TU:

Linky na články:

Linky na podcasty: