Aj „ty“ si úžasný rodič

Za pomenovaním „dobrý rodič“ sa toho môže skrývať naozaj veľa. Pre nás je súčasťou toho celá škála pocitov a reakcií na náročné situácie, ktoré rodič dieťaťa so znevýhodnením zažíva. Strach, obava, pocit viny, hnevu, akékoľvek negatívne emócie sú prirodzenou súčasťou prežívania náročnej situácie. Všetko, čo sa vo vás deje, je v danej situácii normálne. Vaša psychika sa aj týmto spôsobom vyrovnáva so situáciou. Dobrý rodič sa učí veľa nových vecí, aj keď si to možno ani neuvedomuje. Učí sa čeliť vlastnému strachu či obavám, učí sa prijímať to, že sú aj horšie dni, učí sa tomu, že nemusí všetko zvládnuť na sto percent. Učí sa časom myslieť aj na seba, na to, čo môže pre seba urobiť, aby mu bolo lepšie. A keďže je to proces učenia sa niečomu novému, nie je možné vyhnúť sa chybám. A dobrý rodič sa učí aj to, že je normálne urobiť chybu, dokonca že to bez robenia chýb nejde.

„Ako byť dosť dobrým rodičom aj pre seba samého“

Byť rodičom dieťaťa so zdravotným znevýhodnením prináša v živote veľa výziev, náročných situácií, prekážok. Popritom všetkom je ťažké myslieť aj na seba, na svoju vlastnú spokojnosť. A ešte ťažšie je všimnúť si popri všetkých povinnostiach a starostiach to, čo sa nám darí, čo zvládame, všimnúť si úspechy, ktoré sa nám, nášmu dieťaťu, ale aj celej rodine podarili. Môžu to byť na prvý pohľad drobné, ale dôležité posuny a zmeny. Niekedy stačí len upevnenie vzťahov a prijatie, že sme všetci spolu ako rodina.

Na zvládnutie náročných situácií sme pre vás spísali inšpirácie, ktoré vám môžu byť užitočné na ceste rodičovským životom a ktoré vám môžu pomôcť pripomenúť si, akým úžasným rodičom ste.

  1. Stačí jedna drobná vec

V náročných situáciách je pre nás prirodzené, že sa sústredíme na to, čo nefunguje, čo sa nepodarilo. Zameriavame na to svoju pozornosť a od toho sa odvíjajú naše myšlienky a aj to, ako sa v tom cítime. Niekedy môže pomôcť hľadať jednu drobnosť, ktorá sa v celej tej situácii darí. Dôležité je, aby to bola naozaj „maličkosť“, nič veľké. Niečo, čo sa nám v ten deň podarilo, aj keď možno len na pár minút, ale išlo to. Tak ako veľa iných vecí, ani zvládanie náročných situácií nie je čiernobiele (buď nám to ide, alebo nie). Môže tam byť veľa vecí, ktoré sa nám daria. Keď ich dokážeme nájsť, môže nám to pomôcť v prekonávaní súčasnej prekážky, ako aj prekážok v budúcnosti. Môže nám to pomôcť uvedomiť si, že to, čo je v danej situácii, „je dosť dobré“ a že „robíme toho dosť“.

2. Aj stav, keď sa situácia nezhoršila, je úspech

Naša spoločnosť je často výkonovo nastavená. Pod úspechom sa chápe dosiahnutie nejakého výsledku, zmena k lepšiemu, výrazný posun vpred. Sú však situácie, v ktorých je úspech už to, keď sa stav či daná situácia nezhorší. Najmä vtedy, keď je človek dennodenne konfrontovaný s novými náročnými situáciami a výzvami. Napríklad to, že v rámci plánu liečby nedošlo v ten deň k posunu, neznamená, že sme zlyhali. Aj deň, keď sa nám niečo nepodarilo, ale my sme to ustáli, nezosypali sme sa z toho – už to je úspech a veľmi dôležitý. Veď aj na pohár do polovice naplnený vodou môžeme nazerať nie ako na poloprázdny, ale ako na poloplný a život tak naberá iný smer.

3. Rešpektujem svoje vlastné tempo

Byť dosť dobrý rodič je neustále zvládanie nových výziev, prekonávanie prekážok. Každý z nás je v tomto jedinečný – niektorým situáciám sa dokážeme prispôsobiť pomerne rýchlo, pri iných sa zasekneme alebo potrebujeme podporu zo strany okolia. Všetky možnosti sú v poriadku a je dôležité si to pripomínať. Neexistuje univerzálny návod na to, ako dlho mi to musí trvať, kým sa z niečoho spamätám, kým to prijmem či vyriešim. Mám svoje tempo a robím to, čo v tejto chvíli najlepšie viem, a robím to v daný okamih správne.

4. Plač, hnev či pocity viny sú v poriadku

Aj v rôznorodosti našich pocitov a celkového prežívania sa ukazuje naša jedinečnosť. Každý máme jedinečnú osobnosť, schopnosti, spôsob premýšľania aj reagovania na náročné situácie a stres. Vo vyhrotených situáciách alebo pri dlhotrvajúcom strese môže človek reagovať rôzne (plačom, hnevom a pod.). Dôležité je uvedomiť si, že akékoľvek pocity či reakcie sú v poriadku vzhľadom na náročnosť situácie, aj keď im nemusíme vždy rozumieť. Obviňovať sa z nich nemusí byť veľmi užitočné a môže vám to odoberať životnú energiu. Aj naše telo reaguje pri udretí sa modrinou. Hnev, zlosť, pocity viny, plač, akékoľvek iné emócie sú našimi prirodzenými reakciami, tak ako telo prirodzene reaguje na náraz vytvorením modriny.

5. Dnes sa nedarí myslieť pozitívne a je to v poriadku

Sú dni, keď sa nám proste nedarí zamerať svoju pozornosť na to, čo funguje, čo sa nám darí. Bolo by prekvapivé, keby sa nám to darilo zakaždým. Prichádzajú k nám nové výzvy, nové prekážky či pretrvávajúce ťažkosti, ktoré nás môžu frustrovať, a naša psychika na to všetko môže reagovať aj dočasnými pesimistickými myšlienkami. Je to úplne prirodzené, tak ako prirodzené je striedanie slnečných a zamračených dní. Dôležité je, aby sa takéto dni neobjavovali príliš často a dlho po sebe. V prípade, keď nám v tých myšlienkach či v prežívaní nebolo dobre, ak by trvali dlhšiu dobu alebo by pre nás boli neúnosné, môže to byť vhodný čas na vyhľadanie odbornej pomoci.

6. Dnes som na seba pozabudol – aj to je súčasť cesty

Aj keď máme dostatok stratégií, ako zvládame ťažkosti, aj keď by sme mali okolo seba aspoň jedného človeka, ktorý nás môže podporiť a vypočuť, aj keď sa snažíme myslieť v tom celom aj na seba – vždy môže nastať situácia, keď zabudneme na to, že aj my ako rodičia sme v celom tom procese veľmi dôležití a aj my si zaslúžime podporu a starostlivosť, aj od nás samých. V tomto momente prichádza príležitosť prijať to, že nie sme dokonalí. Sme ľudia, konáme a reagujeme tak, ako najlepšie vieme.

7. Každý má vlastný jedinečný spôsob zvládania

V spoločnosti je bežné, že sme tzv. expertmi na to, ako by mali žiť iní. Ako by mali zvládať náročné situácie, ako by mali reagovať, čo by nemali robiť. Samotná veta „ja na tvojom mieste“ nedáva zmysel, pretože nikdy nemôžeme byť na mieste toho druhého. S jeho individuálnym prežívaním, so skúsenosťami, s osobnosťou. Preto môže byť fajn opýtať sa seba samého popri všetkých tých odporúčaniach a radách, či je to správne pre mňa, pre moje dieťa, pre moju rodinu. Či je to to, čo teraz potrebujem, alebo to robím len preto, že by sa to malo spraviť, mal/mala by som tak reagovať. Jednoducho počúvajte aj svoj hlas a vnútornú intuíciu.

8. Viem, kto ma môže podporiť či pomôcť mi

Mať okolo seba podpornú sieť ľudí alebo aspoň jedného človeka, ktorému sa môžem raz za čas zdôveriť, možno sa posťažovať, vyplakať či len nahlas povedať, o čom premýšľam, je veľmi cenné. Môže to byť niekto blízky, chápajúci kolega či odborník, ktorý nás vypočuje. Môže to tiež trvať nejaký čas, kým si takého človeka nájdeme. A tiež môže chvíľu trvať, kým sa rozhodneme hovoriť o tom. Aj v tomto prípade platí, že každý máme vlastné tempo. Súčasťou starostlivosti o seba je tiež schopnosť naučiť sa prijímať pomoc. Ale len vtedy, ak to tak chceme a cítime.

9. Ocenenie sa za malé, ale veľmi dôležité detaily

Tu sme pri drobnostiach, ktoré si môžeme skúsiť všímať. Malé úspechy, ktoré sa nám v priebehu dňa podarili. Napríklad keď sme dokázali ustáť nepríjemný rozhovor na úrade alebo v škole alebo sme zachovali (aspoň navonok) kľud v náročnej situácii. To je niečo, čo si zaslúži uznanie. Môžeme skúsiť byť detektívmi pre seba samých a hľadať, čo sa nám v priebehu dňa podarilo. Akákoľvek drobnosť. A keď to nájdeme, je to príležitosť pre ocenenie seba samého, poďakovanie sebe samému za to, že sme to zvládli, že sme dobrým rodičom.

10. Starostlivosť o seba je ako tréning novej zručnosti

Keď sa učíme niečo nové, je prirodzené, že nám to nejde hneď. A aj zručnosť starostlivosti o seba je niečo,  na čo potrebujeme tréning. Pokiaľ sa nám to niekedy nepodarí (možno máme pocit, že sme zlyhali), neznamená to, že sa vraciame na začiatok svojej cesty. Je to len moment, keď možno oddychujeme, zbierame sily, aby sme potom mohli pokračovať v ďalšej ceste.

V celom tom kolotoči je dôležité si uvedomiť, že napriek neúspechu či občasnému zlyhaniu „STE DOBRÝ RODIČ“ – robíte to najlepšie, ako viete. A zaslúžite si za to obrovské uznanie. Za vašu silu bojovať, nevzdávať sa, hľadať cesty, možnosti podpory, za to, že robíte pre svoje dieťa/deti maximum, že ho/ich prijímate a milujete.

O tejto téme sme sa rozprávali aj na našich webinároch, ktoré môžete nájsť TU:

Publikácie:

  • Dirk de Wachter – Umění být nešťastný
  • G. Chapman, R. Campbell – 5 jazykov lásky pre deti

Linky na články:

Link na podcast:

Mať ho stále je nemožné. Prečo tak túžime po vysokom sebavedomí?